Včera v Národnej rade SR interpelácia vo veci hradu Krásna Hôrka

Ďakujem pekne pani predsedajúca, členovia vlády tu nie sú, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja v mene mojom a mojich kolegov Jána Mičovského, Branislava Škripeka a Mikuláša Hubu interpeloval ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, konkrétne v otázke Krásnej Hôrky.
Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vás dovoľujem podať interpeláciu vo veci hradu Krásna Hôrka.
Dňa 10. 3. 2012 o trištvrte na jednu popoludní zachvátil strechu hradu Krásna Hôrka požiar, ktorý sa nepodarilo spútať, až kým nespálil celú strešnú krytinu zloženú z drevených šindľov.
Hrad zo 14. storočia, ktorý je Národnou kultúrou pamiatkou od roku 1961 má svoje, má v svojej správe Slovenské národné múzeum, ďalej len SNM, ktorého generálneho riaditeľa a štatutárneho zástupcu doktora Rastislava Púdelku ste vymenovali na základe v konkurze, v ktorom ho vybrala komisia pod vedením šéfa sekcie kultúrneho dedičstva na Ministerstve kultúru Pavla Šimuniča, ešte počas vášho prvého funkčného obdobia v roku 2010.
Požiar, ktorý zdevastoval našu poprednú kultúrnu pamiatku sa rozšíril kvôli veľkému množstvu suchého trávnatého krytu a náletových drevín rastúcich v okolí hradu. Tieto mali byť odstránené v rámci bežnej starostlivosti o areál hradu, ktorú malo vykonať SNM pod vedením vášho nominanta, avšak zjavne sa tak nestalo. Je pravdepodobné, že keby nepodpálili trávnatý kryt pri nekontrolovanej manipulácii s ohňom malé deti a vznietil by sa z akejkoľvek inej, akejkoľvek inej príčiny z dôvodu absentujúcej údržby a protipožiarnych úprav krovín a porastov, bol by dôsledok pre hrad stále rovnako tragický. SNM však údržbu zanedbalo aj po požiari a bola to až Poisťovňa Generali Slovensko, akciová spoločnosti, ktorá dňa 15. 6. 2013 poradila, neskôr urgovalo výstavbu aktívneho hromozvodu a vyrúbanie náletových rastlín a kríkov v okolí, k tomu došlo zo strany správcu až 18. 6. 2013. 11. 3. 2012 riaditeľka múzea Betliar Eva Lazárová nahlásila poistnú udalosť do poisťovne dňa 14. 3. 2012. Expertná spoločnosť Inservis pre poisťovňu Generali Slovensko, akciová spoločnosť, stanovila predbežnú výšku škody na 8 miliónov eur, 7 miliónov eur na nehnuteľnosti a 1 milión eur na hnuteľný, hnuteľnom majetku. Dňa 20. júna 2012 ste však TA SR informovali novinárov, že škoda dosahuje výšku až 15 miliónov eur. Akiste uznáte, že medzi vami prezentovaným odhadom škody a stanovením expertnej spoločnosti je rozdiel takmer 100 % vo výške škody, číže v prípade, že by bol správny odhad expertnej spoločnosti, dal by sa opraviť na sumu 15 miliónov eur hrad dvakrát. Komisia SNM po vylúčení uchádzača s najnižšou cenou z formálnych dôvodov vybrala dňa 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka, bytom Vyšná Slaná 199, 049 26 Vyšná Slaná. S ktorým bola dňa 19. 10. 2012 uzavretá zmluva o dielo číslo SNM-L-ZOD-2012/3177 na celkovú čiastku 2 057 054 eur. Touto zmluvou sa mala uskutočniť prvá fáza opravných prác, ktorá mala byť uskutočnená do 1. 3. 2013.
Napriek tomu, že vylúčený uchádzač podal námietky na úrade pre verejné obstarávanie, ten svojim rozhodnutím odňal námietkam odkladný účinok z dôvodu verejného záujmu na urýchlenej oprave hrade a preto mohli byť práce zhotoviteľom zmluvy o dielo uskutočňované už od októbra 2012 tak, aby došlo k ukončeniu prác do 1. marca 2013. Nestalo sa tak a od tej doby bola zmluva rozšírená až o tri dodatky. Z ktorých každý posúva dátum ukončenia prvej fázy opravných prác a to v konečnom dôsledku dodatok tri zo 14. 6. 2013 až na 30. 11. 2013. Toto je viac ako dvojnásobné predĺženie lehoty, ktorý mal zhotoviteľ na ukončenie prvej fázy opravných prác.
Pán minister, podľa medializovaných informácií po požiari hradu stráca obec Krásnohorské Podhradie z dôvodu výpadku príjmov z cestovného ruchu za jeden rok 35 tisíc eur. Situáciu zhoršuje aj fakt, že v okrese Rožňava dosahuje nezamestnanosť takmer 30 %, čo je najviac na východnom Slovensku. Turisticky atraktívny hrad Krásna Hôrka bol jednou z mála príležitostí ekonomickej aktivizácie regiónu a momentálne sa meškaním dodávateľa a akceptáciou tohto správania zo strany SNM a ministerstva kultúry predlžuje tristná agónia nezamestnanosťou zmietaného gemerského regiónu. Dochádza ku škodám ekonomickým, kultúrnym a sociálnym.
Pán minister, ostáva pre nás záhadou, prečo výberová komisia, ktorá má dôveru riaditeľa SNM a tej požíva zase vašu dôveru, vybrala 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka napriek tomu, že ten je živnostníkom, ktorý nie je schopný platiť ani svoje odvody do Sociálnej poisťovne, tá k 30. októbru evidovala jeho nedoplatok 360 eur a pán Fifík mal nedoplatky aj pred prihlásením do súťaže, ktoré tesne predtým vyrovnal. Obec Vlachovo, kde spomenutý Marián Fifík realizoval projekt opravy vojenského mlynu, vo svojich zápisniciach z obecného zastupiteľstva eviduje viacero jeho pochybení, čo sa týka kvality a dochvíľnosti jeho práce. Nechápeme, ako mohol tento dodávateľ následne získať zákazku takýchto rozmerov a pritom nikto nepredvídal, že zopakuje svoje predchádzajúce pochybenia, týkajúce sa dochvíľnosti a ukončenia prác.
Ako vidíme z dodatkov, stalo sa tak aj v tomto prípade a ľuďom z gemerského regiónu sa takto vzďaľuje deň kedy uvidia opäť zrekonštruovaný svoj kultúrno-historický klenom, ktorým Krásna Hôrka bezpochyby je.
Situáciu dokresľuje fakt, že riaditeľ SNM, ktorý požíva vašu dôveru, si ako radcu pri obstarávaní najal pána René Bábela, ktorý má za sebou úspešné pôsobenie v akciovej spoločnosti Hotely mládeže Slovenska, kde v roku 1994 podpísal bez verejného výberu zmluvy na prenájom 5 hotelov, pričom jeden z nich prenajal Spoločnosti ERPA, s. r. o. patriacej bratom Eduardovi a Róbertovi Diničovcom. Obaja bratia patrili k skupine organizovaného zločinu, čo potvrdila v roku 2007 sudkyňa trestného senátu bratislavského krajského súdu v kauze vydierania bratislavských podnikateľov. Vláda istôt, ktorej ste súčasťou, sa rada označuje ako vláda bez káuz. Keď pozeráme na skutkový stav tohto prípadu máme pocit, že sa jedná o sled káuz, nie o jednu kauzu. Z uvedených faktov nemáme dojem, že by sa SNM snažilo o najrýchlejšie a najhospodárnejšie opravenie hradu Krásna Hôrka.
Napríklad posledný dodatok zmluvy vychádza z technickej nemožnosti dodržania zmluvného termínu ukončenia diela zmeneného dodatku číslo jedna a číslo dva, ktorá bola zhotoviteľom preukázaná podľa príslušne ustanovením zmluvy v znení jej dodatkov. Podľa informácií, zverejnených v zmluvných dodatkoch, sa jedná o problém so zlým naprojektovaním opravných prác, kedy projektanti nerešpektovali realitu a ich projekčné rozvrhnutie opravných prác v prvej fázy nie je uskutočniteľné bez vykonania práce, ktoré sú zaradené do druhej fázy. Nechápeme, prečo riaditeľ SNM vložil svoju dôveru do rúk projektantov, ktorí nevedia uchopiť realitu v logickom slede. Problémy s navrhovaným riešením projektu boli podľa našich informácií prezentované už na obhliadke niekoľko mesiacov po požiari, ktorej sa zúčastnilo šesť uchádzačov, firiem a rovnako boli prezentované aj na rokovacom konaní, ktorého sa zúčastnili štyri firmy. Zdá sa nám podozrivé, ak inštitúcia, ktorá navonok prezentuje rýchle a úsporné riešenie rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka, použije informáciu o zlom nastavení projektu až 14. 6. 2013, teda až rok po tom, ako je mala od uchádzačov k dispozícii. Rovnako sa nám zdá podozrivé, že dodatkom sa riešia práce, ktoré mali byť vysúťažené až v druhej fáze opravných prác. Podľa vyjadrení účastníkov obhliadky a rokovacích konaní pri vhodnom nastavení projektu by práce na dolnom a strednom hrade mohli byť ukončené v decembri minulého roku. Majúc na mysli a srdci blaho gemerského regiónu a ochranu a zachovanie slovenského kultúrneho dedičstva sa na základe vyššie uvedeného na vás obraciame formou tejto interpelácie a dovoľujeme si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok.

Po prvé, z akého dôvodu SNM Múzeum Betliar zanedbalo údržbu suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu pred a po požiari hradu Krásna Hôrka až do dňa 18. 6. 2013, teda takmer tri mesiace po požiari.

Po druhé, akým spôsobom a na základe akých faktov prišlo SNM a ministerstvo kultúry k odhadu škody vo výške 15 mil. eur. Prečo je takmer dvojnásobný rozdiel medzi týmto odhadom a znaleckým posudkom, ktorý si nechalo vypracovať SNM a bol doručený poisťovni dňa 12. 9. 2012, t.j. posudok, v ktorom je odhadnutá výška škody na objeme hradu 7 633 255,04 eur na zbierkových predmetoch 349 159 eur a škoda na pomocnom inštalačnom materiáli vo výške 79 711,23 eur.
Po tretie, platilo SNM za služby údržby hradu Krásna Hôrka tretej osobe? Ak áno, prečo nezahŕňali služby odstránenie suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu?
Po štvrté, prečo SNM prizvalo externého radcu na verejné obstarávanie a nepokúsila sa využiť napríklad služby odborníkov na obstarávanie rezortu kultúry, ktorí majú s väčšími verejnými obstarávaniami skúsenosti a za externého radcu zvolila človeka so spochybniteľnou minulosťou.
Po piate, prečo SNM akceptovalo návrh projektu, ktorý nerešpektoval logický sled stavebných prác a zadelil práce, bez ktorých nie je možné pri súčasnom nastavení projektu končiť práce na prvej fáze opravných prác až do druhej fázy projektu?
Po šieste, prečo SNM podpísalo až tri dodatky so subjektom, ktorý si neplní svoje finančné záväzky a s ktorým mali už v minulosti verejné korporácie, napríklad obec Vlachovo, problémy s dodávkou a prečo SNM s týmto subjektom neukončilo zmluvu?
Po siedme, aké kroky podnikne ministerstvo kultúry, aby zamedzilo ekonomickým, kultúrnym a sociálnym škodám, ktoré už v tomto momente nastávajú v gemerskom regióne z dôvodu oneskorenia prvej fázy práv opravných prác na hrade Krásna Hôrka?
Po ôsme, aký je podrobný rozpočet projektu v prvej fáze opravných prác hradu Krásna Hôrka so zahrnutím prvým, druhým a tretím zmluvným dodatkom? Nemáme na mysli krycí list ani rekapituláciu, ale kompletné rozpočtové údaje.
Po deviate, vo svetle prezentovaných skutočností, ktoré naznačujú nedostatok kompetencií v časovom riadení projektu a nedostatočné finančné, technické a personálne zabezpečenie na strane súčasného dodávateľa neuvažujete nad vypovedaním zmluvy a znovu zadaním projektu, najmä s cieľom rýchleho a hospodárneho ukončenia prác, ktorých termín sa už trikrát dodatkom posunul a v súčasnosti prekračuje pôvodne stanovený termín dvojnásobne?

S úctou Ján Mičovský, Martin Fecko, Branislav Škripek a Mikuláš Huba. Ďakujem pekne.

Reklama